Farbné listy začali padať na zem
Vietor fúkal a rozniesli sa všade
Všetko bolo zasa iné cudzie
Cudzie ako chladný vietor
Iné , iné všetko ako predtým
Zvykám si na zmeny , zvykám si na ne často
Zmeň všetko len tak ,za deň krátky
Zmeň to tak že počas chôdze ťa z toho pocitu mrazí
S myšlienkou že ideš opäť preč za niečim čo ani nevieš aké bude
A cvakalo všetko znova ,mohol som sa smiať
Že bez plánu odísť niekam a veriť že to cvakne bol ten jediný plán
Plán ktorý vyšiel
Plánov veľa mať a zažívať veci nepoznané
Chodiť cestami ktorými sa stráca ľachko
Nie ako doma nestratiť sa ani náhodou
Veď kto by sa stratil tam kde to pozná?
Prečo chodiť tam kde to už poznáš
Treba nové cesty prejsť vidieť veci čo tam ďaleko čakajú
Tie nové cesty naplnia ťa
Tie nové, miesta vedia naplniť stále . Novým pohľadom, novým pocitom, novým rozhovorom . Po každej ceste som sa cítil plnejší pocitu, že som ta ja . Text november som písal v čase keď som na rýchlo zmenil plány a rozhodnutia . Odchádzal som nerozvážne a v priebehu pár dní sa mi zmenilo všetko . Bol to čas keď pocitov bolo vo mne až až. Takto som sa to snažil dať von, a je to stále prúd myšlienok , moc som sa nesnažil dávať to do rýmov. Mal som okolo dvadsiatich rokov a bol som presvedčený , že kráčať zase novou cestou je niečo čo mi privodí zmenu do života a tak sa aj stalo .Vďaka tomu som tam kde dnes som . Vlastne som sa chcel vypísať , no keď si to po čase čítam usmievam sa aký som bol trvdohlavý a veril som svojim nápadom na zmenu . Ja v tom vidím hĺbku .
Snáď aj vy to viete precítiť, ak áno ocením vašu spätnú väzbu .